Z histórie ťažby opálu
Vyhľadávanie
AKTUÁLNE
Nová publikácia o drahokame
z Dubníka
Víta Vás svet minerálov :-)
Mineralogické a banícke múzem Jakuba Drevennáka
Podporili nás. Ďakujeme!
1409
xxx
K dispozícii je prvá písomná zmienka o obci Červenica (Vörösvágás), ktorá sa v literatúre a historických zaznamoch najčastejšie spomína v súvislosti s predmetnou lokalitou drahých opálov.
xxx
1568 (27. 10.)
xxx
Podľa údajne najstaršej baníckej listiny v maďarskom jazyku sa ťažila v štyroch baniach v Dubníku Hg - ruda. Tento dokument je vôbec prvým písomným dôkazom o baníctve v loka-lite.
xxx
1597 (14. 05.)
xxx
Rudolf II. vydal pre Alberta Magnusa z Vratislavy povolenie hľadať opály a iné drahokamy na území uhorského kráľovstva. Bol zmocnencom cisára a to čo našiel musel odovzdať do jeho zbierky.
xxx
1603 (05. 11.)
xxx
Rudolf II. vydal opatrenie, ktorým požiadal Štefana Keczera, aby ťažiarstvám, ktoré dobývajú na jeho majetkoch opál, cinabarit a iné drahokamy nebránil v práci, a tiež aby ich chránil.
xxx
1604
xxx
Anselmus Boetius de Boodt (osobný lekár a kustód zbierky cisára Rudolfa II.) zahájil písanie najvýznamnejšieho mineralogického diela 17. storočia "Gemmarum et Lapidum Historia". Opálu sa venoval v 5-tich kapitolách. Vedel o opálovej bani, ktorá bola vtedy mimo ťažby.
xxx
1668
xxx
Edward Brown (anglický lekár a prírodovedec) pri svojej študijnej ceste za pozoruhod-nosťami Rakúsko-Uhorska videl v cisárskej Klenotnici vo Viedni veľmi veľký a pekný drahý opál. Napísal: "Opál väčší ako moja ruka, tak ako bol získaný bane, a veľa ďalších pekných opálov."
xxx
1676
xxx
Jean Baptista Tavernier - barón d'Aubonne v diele Le Six Voyages de J. B. T. napísal: "Čo sa týka Uhorska, je tam baňa, v ktorej sa ťažia opály. Na celom svete je jedinou baňou svojho druhu."
xxx
1687
xxx
Erár sa zmocnil pozemkov na ktorých sa neskôr ťažil opál. Stalo sa tak v procese známom ako „Prešovské jatky“, kedy zlovestný generál Caraffa, predseda trestného tribunálu, nechal sťať dvoch popredných členov rodu Kecerovcov za údajnú participáciu na protihabsburgských povstania. Ktovie kde hľadať pravdu, pretože pri následnom prerozdeľovaní skonfiškovaných majetkov bol akousi "zhodou náhod" priestor budúcich dubníckych opálových baní z prídelu vyňatý.
xxx
1750
xxx
Gróf József Vécsey (predseda Košickej kráľovskej administratívy) a jeho sekretár Szuckovicz kutali v Dubníku opál. Všeobecné "banské" podnikanie v tých časoch spočívalo v tom, že každý kto zaplatil eráru 5 zlatých, si mohol otvoriť "baňu", presnejšie povedané jednu šachticu.
xxx
1769
xxx
Prenájom opálonosných pozemkov pravdepodobne získala prvá súkromná spoločnosť Neumány a Koletsch, a to na 6 rokov za 300 zlatých ročne. Po nej to bol viedenský klenotník Jozef Rumpler a opäť Neumany. Prvá etapa súkromného podnikania skončila s príchodom roku 1787.
xxx
1777
xxx
Krištof Traugott Delius uverejnil v časopise ktorý vydával Ignác Born v Prahe článok pod názvom "O uhorských opáloch a očiach sveta". Ide vôbec o prvú závažnejšiu štúdiu mineralogického materiálu z lokality. Venoval sa v nej aj geologickým pomerom opálového ložiska.
xxx
1785 (22. 08.)
xxx
Anton Schwarz a Johann Möhling spracovali mapu píng po ťažbe opálu na erárnom území okolo Červenice a vrchu Libanka. Táto mapa je vôbec prvým grafickým vyjadrením exploatácie zameranej na opál (staršia mapa z roku 1745 zobrazuje miesta ťažby ortuťovej rudy).
xxx
1788 (16. 01.)
xxx
Dvorná komora vo Viedni poverila Leopolda Antona Ruprechta vypracovať správu o „opálovom pohorí“ v kráľovskom panstve Peklin, lebo mala záujem ťažiť opál vo vlastnej réžii.
xxx
1788 (16. 04.)
xxx
Barón C. H. Geispitzheim spracoval monografiu, v ktorej opísal spôsoby ako by sa mali vyhľadávať vzácne opály. Taktiež mal záujem založiť spoločnosť na ich exploatáciu, čo sa však nepozdávalo zástupcom eráru a samotnému panovníkovi, ktorí jeho plány z úradnej moci zma-rili.