Z histórie ťažby opálu
Vyhľadávanie
AKTUÁLNE
Nová publikácia o drahokame
z Dubníka
Víta Vás svet minerálov :-)
Mineralogické a banícke múzem Jakuba Drevennáka
Podporili nás. Ďakujeme!
1788-1797
xxx
Erár sa rozhodol pre banské podnikanie vo vlastnej réžii, pričom východiskovým dokumentom bola správa L. A. Ruprechta o „opálovom pohorí“ v panstve Peklin, ktorú dokončil dňa 12. 3. 1789. Napriek všetkým kvalitám tohto dokumentu sa eráru v priebehu nasledujúcich 8 rokov nepodarilo vyriešiť ekonomickú bázu podnikania. Pod túto skutočnosť sa v nemalej miere podpísal rozvinutý ilegálny obchod s opálmi, na ktorom sa podieľali košickými priekupníkmi lepšie platení miestni sedliaci. Tieto okolnosti viedli k tomu, že sa erár od roku 1797 rozhodol vrátiť k už predtým uplatňovanému systému prenajímania drahoopalového loži-ska.
1797-1809
xxx
Nájmu sa ujal viedenský klenotník Jozef Rumpler, ktorý uvedomujúc si riziko banského podnikania, dĺžku nájmu (6 rokov) a charakter ložiska s nepravidelným výskytom úžitkového minerálu, uprednostnil pred systematickým vykonávaním banských prác nahodilé pripovrchové vyhľadávanie opálu, čo viedlo k devastácii porastu a ložiska. Erár o týchto priestupkoch nájomcu vedel, no aj napriek tomu mu v tomto "banskom" podnikaní umožnil zotrvať do roku 1809.
xxx
1809-1817
Nájom prevzal istý Marek Szentiványi, ktorý sa podobne ako jeho predchodca nevenoval systematickej banskej činnosti, ale náhodilému hľadaniu opálov prostredníctvom povrchovej ťažby. Nájomca hĺbil aj krátke štôlničky, no ich uplatnenie tu bolo skôr výnimkou ako bežným javom.
xxx
1817-1823
xxx
Po vyhodnotení Szentiványiho banského počínania erárom ako nevhodného pre budúcnosť ložiska sa pristúpilo k odovzdaniu oprávnenia dobývať opál do rúk Jozefa Bruderna, ktorého zmocnencom bol Gabriel Fejérváry, neskorší priamy nájomca baní v období rokov 1830 až 1845.
xxx
1823-1830
xxx
Po predchádzajúcich neúspešnýcch pokusoch eráru zaviesť na opálovom ložisku pravidelné banské dobývanie sa pristúpilo k vydaniu podrobnej vyhlášky týkajúcej sa budúceho prenájmu baní. Boli v nej presne zakotvené všetky práva a povinnosti podnikateľa, ktorému v prípade nedodržiavania zmluvných podmienok hrozila okamžitá výpoveď. Nový 6-ročný prenájom mal trvať od 1. mája 1823 do 31. mája 1829. Záujemca sa ale nenašiel a tak bolo ložisko mimo ťažby.
1830-1845
xxx
Prenájom opálových baní v Dubníku po "hluchom období" v rokoch 1823 - 1829 získal od 12. 8. 1830 Gabriel Fejérváry, ktorý bol povolaním advokát vo voľnom čase sa venujúci archeológii a zberateľstvu umeleckých starožitností. Aj napriek týmto skutočnostiam bol to práve on, ktorému sa podarilo otvoriť opálové ložiská banskými dielami a umožniť tak ich správne dobývanie. Na konci tohto nájmu sa pre lokalitu črtala veľká buducnosť čo sa aj potvrdilo. Bohužiaľ nestalo sa tak pod jeho vedením, pretože erár žiadosť o predĺženie nájmu zamietol.
xxx
1845-1880
xxx
Na základe výsledkov dražobného konania prevzal od 12. 8. 1845 do prenájmu opálové bane na dobu 25-tich rokov viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt. Správne načaté ložiská a dômyselný podnikateľský plán s prísnymi opatreniami v banskom závode priniesli čoskoro svoje "ovocie". Ťažba opálu sa konečne stala ekonomicky únosnou. Tento úspech si S. J. N. Goldschmidt ale naplno nevychutnal, pretože jeho životnú niť preťala smrť.
Od roku 1855 prebrala nájom po nebohom manželovi vdova Emília Goldschmidtová, rod. Polláková. Rodinný podnik sa jej podarilo nielen udržať ale aj zveľadiť a k tomu navyše vyjednať predĺženie nájmu o ďalších 10 rokov. Riadenia prevádzky sa ale okolo roku 1870 vzdala.
To čo sa nepodarilo rodičom dokončil za nich ich syn Adolf Ľudovít Goldschmidt. Ten dokonca získal za rozvoj baní šľachtický predikát "Libanka". Popri všetkých okolnostiach tohto riskantného banského podnikania vyniesol dubnícky drahý opál na absolútny vrchol svojej slávy.
xxx
1880-1896
xxx
Pre nasledujúce obdobie sa na základe výberového konania stali nájomcami opálových baní podžupan Jozef Bánó a budapeštianski klenotníci bratia Eggerovci. Nájom získali na 10 rokov. Dňa 2. apríla 1886 ale zo spoločnosti vystúpil J. Bánó, ktorý svoj podiel odpredal. Tým sa bane stali opäť rodinným podnikom. Horné partie ložísk boli po predošlom 35-ročnom nájme takmer úplne vyčerpané, čo si vyžiadalo prechod na hlbinné dobývanie. Do roku 1890 sa s touto skutočnosťou nájomca ako tak vyrovnal, pretože jeho rozpočtový fond naplnili viaceré bohaté nálezy.
Eggerovci nabudení úspechom uzatvorili s erárom zmluvu aj na ďaľšich 10 rokov. Keby vedeli čo ich čaká, zaiste by tak neučinili. Pokles nálezov a čoraz väčšie náklady na prevádzku s postupom do hĺbok ich priviedli do takej nepriaznivej finančnej situácie, že v roku 1896 musel podnik prevzať erár. Iba ten ako vlastník ložiska mohol bane technicky zveľadiť a pokračovať v ťažbe.
xxx
1896-1918
Rozhodnutím zo 16. októbra 1896 prešli opálové bane v Dubníku od 1. novembra 1896 do prevádzky eráru. Takmer presne po 100 rokoch sa stal "podnikateľom" ich vlastník, ktorý v priebehu celej etapy súkromných prenájmov viac či menej úspešne sledoval a usmerňoval ťažbu opálov. Eráru sa počas nasledujúceho obdobia podarilo bane technicky pozdvihnúť, no na strane druhej zlyhal v procese komerčnej stratégie (nedokázal zabezpečiť plynulý odbyt vyťaženého a spracovaného opálu), čo v celkovom bilancovaní znamenalo iba preživanie bez akéhokoľvek významnejšieho zisku. O držaní baní v prevádzke aj napriek nelichotivej situácii rozhodol zrejme sociálny aspekt. Tomuto dá sa povedať trápeniu, dala koniec až prvá svetová vojna.
xxx
1918-1922
xxx
xxx