Výskyt a genéza

Výskyt

Opál sa z pohľadu geológie vyskytuje v dvoch prostrediach. A síce vulkanickom a sedimentárnom. Niekedy sa je možné stretnúť aj s výrazmi "vulkanický opál" a "sedimentárny opál". Tieto ale nemožno chápať doslovne, pretože opál nevzniká ani sopečnou činnostou a ani sedimentáciou. 

"Vulkanický opál" je opál vyskytujúci sa v horninách ako sú ryolity, andezity a bazalty. K tomuto typu sa zaraďujú aj európske ložiská v Červenici-Dubníku. V tejto lokalite sa opál vyskytuje v andezitoch.    

"Sedimentárny opál" je opál vyskytujúci sa v horninách ako sú piesky, pieskovce, íly a ílovce. Typickým predstaviteľom tohto typu sú početné austrálske ložiská v rámci takzvanej Veľkej artézskej panvy.

 

Genéza

Genéza opálu v prírode je aj nie je zložitým procesom. Totiž vznik obyčajného opálu (CT-opálu) je pomerne priamočiary. V prípade drahého opálu (AG-opál) tomu ale tak nie je. Vo formačnom prostredí sa vyžadujú viaceré špecifiká, ktoré vedú ku vzniku unikátnej pravidelnej vnútornej mikroštruktúry, ktorá dokáže generovať farbohru.

Opál vzniká v prírode všade tam, kde sa vyskytne voľný SiOa kde nepretrvávajú vysoké teploty, pretože tie vedú ku vzniku SiOforiem s vysokým stupňom usporiadania ako je výskytom rozšírený kremeň. Ak vylúčime biogenické formy SiO2, tak zdrojom voľného oxidu kremičitého v prírode pre vznik opálu sú hydrotermy (nízkoteplotné, často už aj kontaminované meteorickou vodou) a tiež horniny bohaté na živce ak sú dlhodobo vystavené rôznym alteračným procesom, a to vyvolaných či už endogénne (hydrotermálna alterácia), alebo exogénne (hydrolýza, niekedy až acidolýza).