Optické vlastnosti

Priehľadnosť

 

Stupeň priehľadnosti opálov je rôzny. Existujú variety opaktné, priesvitné a tiež úplne priehľadné. Niekedy je možné sledovať rôzny stupeň priehľadnosti dokonca v rámci jednej malej vzorky opálu. Stupeň priehľadnosti sa prenáša aj do názvoslovia variet. Typickou opaktnou prípadne do určitej miery čiastočne priesvitnou varietou v lokalite Dubník je mliečny opál. Typickými transparentnými varietami v lokalite sú sklený opál s celistvým habitusom a hyalit s obličkovitým habitusom.

Výraznou špecialitou pokiaľ ide o opály a ich transparentnosť je varieta nazývaná hydrofánIde o opál s vysokým stupňom pórovitosti na submikroskopickej úrovni. Tá spôsobuje ľahký prienik kvapaliny do hmoty opálu, čo je sprevádzané zmenami jej optických vlastností, a síce stupňom jej priehľadnosti. Hydrofánické opály sa vyskytujú v Dubníku často. Niektoré z nich zároveň ukazujú farbohru. Tento druh známy pod historickými názvami lapis mutabilis (nestály kameň) a oculus mundi (oči sveta) končil na haldách alebo ako mineralogická zvláštnosť v rukách bádateľov a zberateľov.

 

Farba

  Aj farba opálu významne varíruje (pozn.: Tu nemám na mysli farborhu, ktorá je vysvetlená v časti farebné efekty). To preto lebo opál je alochromatický mineraloid, alebo inými slovami sfarbený mineraloid. Jeho intrinsická hmota je bezfarebná respektíve biela a v prípade, že tomu tak nie je, musí nevyhnutne obsahovať dostatočné množstvo "cudzích" prvkov (pozn.: Prvky, ktoré sa neobjavujú v štandardnom chemickom vzorci opálu SiO2 . nH2O.) alebo prímesí, ktoré zafarbenie spôsobujú. Podobne ako transparentnosť, tak aj farebnosť vstupuje do názvoslovného žargónu variet opálu. Z najznámejších možno spomenúť citrónový opálmedový opálohnivý opálželé opál, kávový opálzmrzlinový opálvoskový opál, atď. Takéto pomenovania sú ale v mnohých prípadoch značne subjektívne. Bolo by preto vhodne dospieť v tomto smere ku konsenzu. Varietálnu rôznorodosť opálov v lokalite Dubník demonštruje galéria fotografií, ktorú nájdete tu

 

Farebné efekty

 

 

Farbohra je koherentný rozptyl svetla na špecifickej submikroskopickej textúre opálu pozostávajúcej z 3D polí tvorených rovnako veľkými a pravidelne usporiadanými sférickými časticami. Pokiaľ sa priemer sfér pohybuje v rôzmedzí približne 150-350 nm výsledkom je rozklad svetla a následne takzvaná konštruktívna interferencia, ktorá v oblasti viditeľnej časti (svetla) generuje spektrálne fabry.

Opalescencia je nekoherentný rozptyl svetla, kde nad jeho rozkladom na monochromatické lúče dominuje zmena smeru šírenia polychromatických svetelných lúčov. Za určitých podmienok ale určité vlnové dĺžky predsa len môžu byť viac alebo menej rozptýlené, v dôsledku čoho sa materiál (opál) javí ináč v prestupujúcom svetle (zlatisto-červenkasto) a ináč vo svetle priamo odrazenom (modrasto).  

Newtonove krúžky v opále sú výsledkom lomu svetla na veľmi tenkých puklinách v hmote opálu a následnej interferencie. Mechanizmus vzniku farebného efektu je veľmi podobný tomu ako pri farbohre, ale je treba mať na pamäti, že v prípade farbohry sa tak deje na unikátnej vnútornej štruktúre pozostávajúcej zo sfér a nie na náhodne sa vyskytujúcich puklinách. Z toho dôvodu tiež farebných efekt Newtonových krúžkov v opále nedosahuje takú vizuálnu kvalitu ako skutočná farbohra.    

Luminescencia sa prejavuje pri niektorých opáloch, ak sú vystavené krátkovlnnému alebo dlhovlnnému UV žiareniu. Podstata tohto javu spočíva v tom, že toto UV žiarenie stimuluje určité atómy, molekuly alebo ióny (tzv. aktivátory), ktoré navracajúc sa do pôvodného energetického stavu vyžarujú fotóny.