Do roku 1923

1896 - 1918

 

Rozhodnutím zo 16. októbra 1896 prešli opálové bane v Dubníku od 1. novembra 1896 do prevádzky eráru. Takmer presne po 100 rokoch sa stal "podnikateľom" ich vlastník, ktorý v priebehu celej etapy súkromných prenájmov viac či menej úspešne sledoval a usmerňoval ťažbu opálov. Eráru sa počas nasledujúceho obdobia podarilo bane technicky pozdvihnúť, no na strane druhej zlyhal v procese komerčnej stratégie. Ťažilo sa v podstate na "sklad", keďže 99% opálu sa spracovalo na mieste (v brusiarni v osade Dubník) a odoslalo do štátnej pokladnice v Budapešti. Tomuto dá sa povedať podnikateľskému trápeniu, dala koniec až prvá svetová vojna.

 

1918 - 1922

 

Po skončení prvej svetovej vojny v réžii novovzniknutej Československej republiky, ktorej pripadli opálové bane v Dubníku po rozpade Rakúsko-Uhorska, sa počnúc rokom 1920 začal hľadať spôsob ako a či vôbec banský závod oživiť. Po všetkých pre a proti sa v roku 1922 pristúpilo k prenájmu baní francúzskemu podnikateľovi Hugovi Bittner-Belangenayimu z Lorientu v Bretónsku. Pár mesiacov po tom, ćo uzatvoril zmluvu s ČSR, ju ale vypovedal.. Štát následne banskú prevádzku 22. novembra 1922 zastavil a o rok neskôr rozviazal pracovný pomer s poslednými zamestnancami závodu (riaditeľ Ján Kožura, brusič Peter Rudý a strojník Mikuláš Pomfy).

 

História ťažby drahého opálu
v Dubníku