Do roku 1896

Zhrnutie

 

Aj v tomto období si prenajímali právo ťažiť opálové ložiská od štátu súkromné subjekty. Išlo však o neporovnateľne iných záujemcov, najmä pokiaľ bereme do úvahy ich investičný kapitál a podnikateľskú stratégiu. Zoznam participantov na ťažbe opálov v rokoch 1830 - 1896 sumarizuje nasledujúci text:  

 

1830 - 1845

 

Prenájom opálových baní v Dubníku po "hluchom období" v rokoch 1823-1829 získal od 12. 8. 1830 na 15 rokov Gabriel Fejérváry, ktorý bol povolaním advokát vo voľnom čase sa venujúci archeológii a zberateľstvu umeleckých starožitností. Aj napriek týmto skutočnostiam to bol práve on, kto otvoril opálové ložiská reálnymi banskými dielami a umožnil ich "správne" (vhodnejšie) dobývanie. Na konci tohto nájmu sa pre lokalitu črtala veľká buducnosť čo sa neskôr aj potvrdilo. Bohužiaľ nestalo sa tak pod jeho vedením, pretože erár jeho žiadosť o predĺženie prenájmu baní zamietol.

Obchodným spojencom Gabriela Fejérváryho bol Michal Lazar Biedermann. Ich vzťah v tomto "opálovom" konzorciu upravovala zmluva, ktorú medzi sebou uzavreli po podpise zmluvy nájomnej.

 

1845 - 1880

 

Na základe výsledkov dražobného konania prevzal od 12. 8. 1845 do prenájmu opálové bane na dobu 25 rokov viedenský klenotník Šalamún (Ján Nepomuk) Goldschmidt. Správne načaté ložiská a dômyselný podnikateľský plán s prísnymi opatreniami v banskom závode priniesli čoskoro svoje "ovocie". Tento úspech si ale nájomca naplno nevychutnal, pretože zomrel už v roku 1855.

Od roku 1855 prebrala v zmysle zmluvy prenájom baní po nebohom manželovi vdova Emília Goldschmidtová, rod. Polláková. Rodinný podnik sa jej podarilo nielen udržať ale aj zveľadiť a vyjednať predĺženie nájmu o ďalších 10 rokov. Riadenie prevádzky prenechala v roku 1870 svojmu synovi.

To čo sa nepodarilo rodičom dokončil za nich ich syn Adolf Ľudovít Goldschmidt. Ten bol dokonca za rozvoj baní v Dubníku povýšený do šľachtického stavu. Popri všetkých okolnostiach tohto riskantného banského podnikania vyniesol európsky drahý opál na absolútny vrchol svojej slávy.

 

1880 - 1896

 

Pre obdobie 1880-1890 sa na základe výberového konania stali nájomcami opálových baní šarišský statkár Jozef Bánó a rodina Eggerovcov z Budapešti a Viedne (firmy Egger és társa a Egger testvérek). Po smrti Samuela Eggera (1881) a odstúpení a odkúpení podielu Jozefa Bánóa (1886) pokračovali v prenájme baní súrodenci Samuela (Jakub, Dávid, Henrik, Vojtech) a jeho syn Július. Horné partie ložísk boli po predošlom 35-ročnom nájme Goldschmidtovcov takmer úplne vyčerpané, čo si vyžiadalo prechod na hlbinné dobývanie. Do roku 1890 sa s touto skutočnosťou nájomca vyrovnal, pretože jeho rozpočtový fond naplnili viaceré bohaté nálezy (najmä ten z roku 1889).

Eggerovci nabudení úspechom uzatvorili s erárom zmluvu aj na ďaľšich 10 rokov. Keby vedeli čo ich čaká, zaiste by tak neučinili. Pokles nálezov a čoraz väčšie náklady na prevádzku s postupom do hĺbok ich priviedli do takej nepriaznivej finančnej situácie, že v roku 1896 zmluvu vypovedali. Podnik následne prevzal erár a pokúsil sa bane náležite technicky zveľadiť a pokračovať v ťažbe opálu.

 

História ťažby drahého opálu
v Dubníku