Do roku 1790

1409

K dispozícii je prvá písomná zmienka o obci Červenica (Vörösvágás), ktorá sa v literatúre a historických zaznamoch najčastejšie spomína v súvislosti s predmetnou lokalitou drahých opálov.

 

1568 (27. 10.)

Podľa údajne najstaršej baníckej listiny v maďarskom jazyku sa ťažila v štyroch baniach v Dubníku Hg - ruda (cinabarit).  Tento dokument je vôbec prvým písomným dôkazom o baníctve v lokalite.

 

1597 (14. 05.)

Rudolf II. vydal pre Alberta Magnusa z Vratislavy povolenie hľadať opály a iné drahokamy na území uhorského kráľovstva. Bol zmocnencom cisára, a to čo našiel musel odovzdať do jeho zbierky.

 

1603 (05. 11.)

Rudolf II. vydal opatrenie, ktorým požiadal feudála Štefana Keczera, aby cisárovým ťažiarstvám, ktoré dobývajú na jeho majetkoch opál, cinabarit a iné drahokamy nebránil v práci, a tiež aby ich chránil.

 

1604      

Anselmus Boetius de Boodt (osobný lekár a kustód zbierky cisára Rudolfa II.) zahájil písanie najvýznamnejšieho mineralogického diela 17. storočia "Gemmarum et Lapidum Historia" (vyšlo v roku 1609). Opálu sa venoval v 5-tich kapitolách. Vedel o opálovej(?) bani, ktorá bola vtedy mimo ťažby.

 

1668

Edward Brown (anglický lekár a prírodovedec) pri študijnej ceste za pozoruhodnosťami Rakúsko-Uhorska videl v cisárskej Klenotnici vo Viedni veľmi veľký a pekný drahý opál. Napísal: "Opál väčší ako moja ruka, tak ako bol získaný bane, a veľa ďalších pekných opálov." Bol to Vienna Imperial Opal?

 

1676

Jean Baptista Tavernier - barón d'Aubonne vo svojom diele Le Six Voyages de J. B. T. napísal: "Čo sa týka Uhorska, je tam baňa, v ktorej sa ťažia opály. Na celom svete je jedinou baňou svojho druhu."

 

1687

Erár sa zmocnil pozemkov na ktorých sa neskôr ťažil opál. Stalo sa tak v procese známom ako „Prešovské jatky“, kedy zlovestný generál Caraffa, predseda trestného tribunálu, nechal sťať dvoch popredných členov rodu Kecerovcov za údajnú participáciu na protihabsburgských povstania. Ktovie kde hľadať pravdu, pretože pri následnom prerozdeľovaní skonfiškovaných majetkov bol priestor budúcich opálových baní z prídelu vyňatý. Hlavné ložiská (baňa Libanka) boli na území Komorského panstva Pekľany. Menšie ložisko (baňa Šimonka) na území Komorského panstva Solivar.

 

xxx

 

1750     

Gróf Jozef Vécsey (predseda Košickej kráľovskej administratívy) a jeho sekretár kutali v Dubníku opál. V tých časoch každý kto zaplatil eráru 5 zlatých, si mohol otvoriť "baňu", presnejšie jednu šachticu.

V čase panovania Jozefa II. sa údajne prešlo na udeľovanie povolenia ťažby opálu len pre jeden subjekt. 

 

1785 (22. 08.)                         

Anton Schwarz a Johann Möhling spracovali mapu píng po ťažbe opálu na erárnom území okolo Červenice a vrchu Libanka. Táto mapa je vôbec prvým grafickým vyjadrením exploatácie zameranej na opál. Zachovala sa aj staršia mapa z roku 1745, ktorá zobrazuje miesta ťažby cinabaritu.

 

1788 (16. 01.)                         

Dvorná komora vo Viedni poverila Leopolda Antona Ruprechta vypracovať správu o „opálovom pohorí“ (ložiskách) v kráľovskom panstve Peklin (Pekľany), lebo mala záujem ťažiť opál vo vlastnej réžii.

 

1788 (16. 04.)

Barón C. H. Geispitzheim spracoval monografiu, v ktorej opísal spôsoby ako by sa mali vyhľadávať opály (povrchový zber a šachtice). Taktiež mal záujem založiť spoločnosť na ich exploatáciu, čo sa však nepozdávalo zástupcom eráru a samotnému panovníkovi, ktorí jeho plány z úradnej moci zastavil.

 

1788-1797

Erár sa rozhodol pre banské podnikanie vo vlastnej réžii, pričom východiskovým dokumentom bola správa L. A. Ruprechta o „opálovom pohorí“ v panstve Peklin, ktorú dokončil dňa 12. 3. 1789. Napriek všetkým kvalitám tohto dokumentu sa eráru v priebehu nasledujúcich 7 rokov nepodarilo vyriešiť ekonomickú bázu podnikania. Pod túto skutočnosť sa v nemalej miere podpísal rozvinutý ilegálny obchod s opálmi, na ktorom sa podieľali košickými priekupníkmi lepšie platení miestni sedliaci. Tieto okolnosti viedli k tomu, že sa erár od roku 1796 rozhodol vrátiť k prenajímaniu ložísk opálov.

Poznámka Túto historickú etapu využívania opálových ložísk v Červenici-Dubníku som podrobne spracoval v rozsiahlej štúdii, ktorá bude čoskoro uverejnená v zborníku Montánna história a následne na tomto webe.  

 

 

História ťažby drahého opálu
v Dubníku