Technická vybavenosť bane

Dosky na počve štôlne uľahčili pohyb ako baníkom, tak aj fúrikom a huntom (vozíkom), ktoré po nich tlačili. © Ervín Némethy  

Pokiaľ ide o dopravu, a to či už horizontálnu alebo vertikálnu, je potrebné najskôr špecifikovať čoho konkrétne: robotníkov, materiálu, hlušiny alebo vyťažených opálov.  

Na presun robotníkov poslúžili samotné banské diela. Horizontálny presun na niektorých miestach uľahčovali dosky, po ktorých sa tlačili banské fúriky a vozíky nazývané "hunty". Presun medzi horizontmi sa v šikmo razených dielach uskutočňoval za pomoci schodísk (sekaných do skaly alebo postavených z kameňa, prípadne aj dreva) a v komínoch za pomoci rebríkov (klasických alebo tzv. trepní.

Materiál a hlušina sa spočiatku prenášali ručne, neskôr pribudli rôzne koše a nádoby (korytá), ďalej fúriky a hunty, a po roku 1880 v bani Libanka aj koľajová doprava. Pri vertikálnej doprave sa uplatnili ručne ovládané rumpále (vrátky) a od roku 1900 v bani Libanka aj vyťahovanie za pomoci ťažného stroja poháňaného parou.

 

Slepá (cul-de-sac) dobývka zatopená vodou. © Peter Semrád  

Odvodňovanie banských diel bolo jednou z hlavných úloh pri hlbinnej ťažbe. Väčšina priestorov sa odvodnila samostatne za pomoci gravitácie, avšak len v tom prípade, že štôlne a šachty boli vhodne poprepájané a voda mala kam odtiecť, najlepšie von z bane. V slepých (cul-de-sac) zakončeniach, kde baníci chceli ťažiť a voda im v tom bránila sa jej museli zbaviť. A to buď vyťahovaním alebo odčerpávaním.

Vyťahovanie sa uskutočňovalo buď úplne ručne (vedro a lano) alebo za pomoci rumpálov. Odčerpávanie sa realizovalo za pomoci čerpadiel, ktoré obsluhoval manuálne človek alebo ich poháňala para (pulzometre, ktoré sa spomínajú z bane Libanka).

 

   

Vzhľadom na charakter a mechanické vlastnosti hornín v ktorých boli razené banské diela, vystužované boli iba ústia štôlní s tlakovými prejavmi alebo slabou súdržnosťou horniny, poruchové a podfárané úseky. Okrem najčastejšie používaného materiálu pri vystužovaní banských diel, ktorým bolo drevo, sa v bani Libanka na vystuženie úvodného prekopu dopravnej štôlne Jozef použila kamenná výstuž.

 

Veterné dvere (už len zárubňa :-). © Ervín Némethy  

Vetrací systém po prechode dobývania do väčších hĺbok bol založený na prirodzenom prúdení vzduchu, ktorý podmieňovali teplotné a výškové rozdiely medzi jednotlivými miestami bane. Na dosiahnutie lepšieho účinku cirkulácie vzduchu sa pri prirodzenom vetraní razili prerážky, vetracie komíny a šachty. Regulovanie prirodzeného veterného prúdu sa potom robilo veternými dverami, poklopmi na šachtách, prepážkami a pomocou hlušinových základiek (suchých múrov).