Dobývacie metódy

Poznáte legendu o pastierovi a jeho synovi, ktorý vykopal prvé opály ...?

 

  Prítomnosť drahého opálu v predmetnej oblasti bola známa omnoho skôr, ako sa začalo uplatňovať jeho hlbinné dobývanie. Vyplýva to z geologických štruktúr, na ktoré sa viazal. Tieto vystupovali priamo na povrch, alebo boli pokryté iba nevýrazne vyvinutými mladšími útvarmi. V dôsledku pôsobenia exogénnych činiteľov postupne dochádzalo k ich rozrušovaniu a následne aj najvrchnejších častí opálonosných štruktúr z ktorých sa potom opály uvoľňovali do sekundárnych polôh. Je teda zrejmé, že ich banskej ťažbe predchádzalo ich povrchové hľadanie. Na jeho realizáciu najlepšie poslúžili oráčina, vývraty stromov, krtince a korytá potokov.

 

Povrchové dobývky v banskom revíre Libanka (2012). © Peter Semrád   Popri voľnom hľadaní opálov sa postupne začali objavovať prvé jednoduché kutby, ktoré sa robili bez akéhokoľvek systému, najčastejšie na miestach, kde sa opál našiel náhodou na povrchu. Tieto formy sú známe ešte aj z konca 18. a začiatku 19. storočia. Až do 30-tych rokov 19. storočia sa pri banských prácach postupovalo tak, že sa najprv vykopala primerane široká povrchová ryha až po pevnú nezvetranú horninu v ktorej predpokladali opál a z tejto ryhy sa následne razili krátke chodby. Tieto práce neboli náročné, pretože nevyžadovali nákladné stavby ani výdrevu. Zakladaniu hlbších alebo dlhších banských diel staršie generácie pozornosť nevenovali, pretože ich hĺbenie bolo náročné, finančne nákladné a boli tu aj určité obavy z rizika pred závalmi. Početné pingy a ryhy, prechádzajúce do veľkorozmerných povrchových dobývok sa vyskytujú najmä v oblasti Libanky a Šimonky.

 

Podzemné dobývky v bani Šimonka. © Ervín Némethy  

Ako čas plynul, menili sa aj požiadavky na ťažbu a začali sa vykonávať systematickejšie banské práce. Ich výsledkom bolo nasmerovanie dobývania hlbšie do vnútra masívu, aby sa preskúmali opálonosné štruktúry. Poznanie ložiskových pomerov v konečnom dôsledku napomohlo čiastočne vyriešiť problém uplatnenia vhodnej metódy pre ťažbu. Ta prebiehala tak, že v smere opálonosných ťahov sa razili štôlne a z týchto podľa druhu bočnej horniny, sa prekopmi vyhľadávali hniezda opálov. Jednotlivé štôlne, ktoré razili nad sebou, spájali dovrchnými dielami. Okrem štôlní a šácht sa razili aj rôzne veľké a priestorovo nepravidelne situované komory, a to podľa rozsahu a foriem výskytu opálu.