Charakteristika lokality
Vyhľadávanie
AKTUÁLNE
Nová publikácia o drahokame
z Dubníka
Víta Vás svet minerálov :-)
Mineralogické a banícke múzem Jakuba Drevennáka
Podporili nás. Ďakujeme!
Lokalita opálových baní v Dubníku bola, je a bude stále stredobodom pozornosti istého okruhu ľudí. Dobrodružstvo v labyrinte starých banských diel, spojené s hľadaním drahokamu predstavuje lákadlo najťažšieho kalibru, ktoré dokáže bez problémov navodiť človeka k tomu, že to jednoducho treba vyskúšať. Problém je tu ale ten, že ten kto sa za takýmto účelom do lokality vyberie, tak poruší hneď dva zákony. A síce zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 558/2001 Zb., a zákon č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 525/2003 Zb. Menej zložito povedané, vstup do starých banských diel spojený so zberom chráneného drahého opálu a súbežné rušenie tam žijúcich chránených netopierov je dostatočný dôvod na to, že ak budete pri takýchto aktivitách prichytení, tak budete musieť toho veľa vysvetľovať. Znie to hrozivo, no prax je taká, že tieto priestupky sú v lokalite pomerne časté, čo vedie k jej degra-dácii!
Oblasť Libanky je naviac predmetom komplexnej ochrany, ktorá sa tu začala uplatňovať od roku 1964. Tomuto aktu predchádzalo začiatkom 60-tych rokov 20. storočia zistenie, že sa opustené staré banské diela stali významným zimoviskom viacerých druhov netopierov. Dňa 21. 8. 1964 sa preto rozhodnutím Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru č. 30, a to v súlade s par. 10, ods. 2 zákona č. 1/1955 Zb. Slovenskej národnej rady o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb., pristúpilo k vyhláseniu chráneného náleziska (CHN) "Dubnícke bane" s výmerou 25,14 ha (v zápätí sa toto rozhodnutie stalo neplatným, lebo ho nahradila jeho úprava č. 58906/64-osv./24 z 21. 8. 1964).
O 30 rokov neskôr bol vydaný Národnou radou Slovenskej republiky nový zákon o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Zb., ktorý nahradil zákon č. 1/1955 Zb. a jeho upravené znenia, čo sa v konečnom dôsledku dotklo aj samotnej lokality CHN "Dubnícke bane". Toto chránené územie typu CHN sa následne transformovalo na chránený areál (CHA) so 4. stupňom ochrany(pozri príslušnú vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 293/1996 Zb.).
Zatiaľ posledná legislatívna "úprava", ktorá sa nepriamo dotkla CHA "Dubnícke bane" je tá, ktorá súvisela s definovaním území európskeho významu. V súlade so zákonom č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 525/2003 Zb., vydalo 14. júla 2004 MŽP SR výnos č. 3/2004-5.1, obsahujúci národný zoznam území európskeho významu, ktorého súčasťou pod poradovým číslom 238 je lokalita "Dubnícke bane". Pôvodný CHA "Dubnícke bane" je celou svojou plochou jej súčasťou a platí v ňom naďalej 4. stupeň ochrany. Dubnícke bane ako územie európskeho významu s identifikačným kódom SKUEV0401 zaberá väčšiu plochu (234,75 ha), a s výnimkou plochy patriacej ku CHA Dubnícke bane (parcela 598 v katastri Červenice), tu platí na zostávajúcej ploche (parcely 597, 644, 645, 646, 647, 648, 649, 650, 651, 657, 766-časť, 767 v katastri Červenice a parcely 817/1-časť, 817/2, 817/3, 817/4, 897 v katastri Zlatej Bane) 2. stupeň ochrany. Toto územie je navrhované na ochranu z dôvodu biotopov európskeho významu a v tomto kontexte je to potrebné aj chápať. Za to že sú jeho súčasťou aj samotné opálové bane môžu v pozitívnom slova zmysle netopiere a bukové jedliny, či bukové dubiny. Je len škoda, že európski úradníci nemysleli na neživú prírodu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj dubnícky - európsky - drahý opál!
Na margo tohto legislatívneho "babylónu" je treba ešte spomenúť rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o štandardizácii názvov chránených území z 21. mája 2003 číslo P-1999/2003. Podľa neho bolo štandardizovaných 195 názvov nesídelných geografických objektov, chránených území v zmysle zákona č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny. Štandardizované názvy nesídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí. Takže ak máme na mysli alebo hovoríme o chránenom areáli v záujmovom území, tak jeho názov môže byť len "Dubnícke bane" a nie "Dubnícke opálové bane", "Dubnické bane" a pod!
xxx