Charakteristika lokality
Vyhľadávanie
AKTUÁLNE
Nová publikácia o drahokame
z Dubníka
Víta Vás svet minerálov :-)
Mineralogické a banícke múzem Jakuba Drevennáka
Podporili nás. Ďakujeme!
Štrukturálna poloha ložísk
xxx
Ložiská drahého opálu vystupujú v juhovýchodnom segmente prechodnej vulkanickej zóny Zlatobanského stratovulkánu (stratovulkán "Zlatá Baňa"), ktorý bol definovaný M. Kaličiakom (1977).
xxx
Genetický typ
xxx Jedná sa o "typické" (viď. ďalej) endogénne ložiská hydrotermálno-postvulkanického typu. Podľa niektorých novších štúdií sa ale údajne dubnícky opál formoval pri nízkych teplotách, aké sú typické pre austrálske ložiská opálov. Tie však patria k ložiskám exogénnym tzv. typu reziduálno-infiltračného. Je preto celkom možné, že budúcnosť prinesie ešte nejaký ten pre-vrat!
xxx
Horninové prostredie
xxx
Na geologickej stavbe ložiskového územia sa podieľajú andezitové lávové prúdy rôznej petrografickej príslušnosti. Tvoria ich pyroxenické, px.-amfibolické, px.-amf.-biotitické ande-zity.
xxx
Štruktúrna väzba mineralizácie
xxx
Primárnu štruktúrnu väzbu drahoopálovej mineralizácie v lokalite podmienili nielen litologické, ale aj štruktúrne faktory. Z priestorového rozšírenia opálových banských polí je zrejmé, že sú skoncentrované v dvoch významných tektonických zónach približne SZ-JV smeru, reprezentujúcich tektonický styk odlišných petrografických typov andezitov. V západnej časti (JZ od osady Dubník) je to tzv. "opálový" zlom, resp. systém zlomov SZ-JV smeru, oddeľujúci lávové prúdy drobnoporfyrického pyroxenického andezitu od komplexu lávových prúdov strednoporfyrického pyroxenického andezitu (typ Libanka) a v SV časti (SV od osady Dubník) zlom oddeľujúci lávové prúdy hyperstenicko-amfibolicko-biotitického andezitu od lávo-vých prúdov drobnoporfyrického augiticko-hyperstenického andezitu (Kaličiak - Jacko ml., 1995).
Hlavné tektonické línie sú doprevádzané rojom sperených porúch nižšieho radu, kontrakč-ných puklín a trhlín, ktoré samotné, ako aj ich blízke okolie, boli potenciálnymi nositeľmi ložiskových akumulácií opálu. Najbohatšie výskyty opálov sa náchádzali a dobývali v miestach spájania a križovania sa porúch. Hlavná časť opálovej mineralizácie sa sústredila v podloží zlo-mov.
xxx
Tvary ložiskovej výplne
xxx
Opál v ložiskách vystupuje v rôznych formách, no predovšetkým veľmi nepravidelne, čo viackrát potvrdila aj jeho exploatácia. Často tvorí nepravidelnú sieť tenkých žiliek mm až cm rádu, s variabilnou smernou dĺžkou a sklonom. Najčastejšie však tvorí hniezda, impregnácie, vypĺňa dutinky, kaverny, póry, trhliny, pukliny, s rozmermi od 1 mm po niekoľko cm, ojedinele aj s čiastočným vyplnením voľných priestorov. Opál vystupuje taktiež vo forme tmelu ostrohranných úlomkov v zónach brekciácie, hlavne v miestach ich križovania, zmeny smeru a sklonu.
xxx
Mineralizačné periódy
xxx
Štúdiom mineralizácie na opálovom ložisku Libanka bolo zistené, že sú tu zastúpené dve, vzájomne časovo a parageneticky sa líšiace primárne mineralizačné etapy (Kaličiak et al., 1976).
Menej významná, ale v okolí tektonických štruktúr dosť rozšírená, je kremeň-antimonitová mineralizačná etapa. Táto etapa sa na základe doterajších poznatkov javí ako etapa viažuca sa na doznievanie hydrotermálnej činnosti, prípadne až na počiatočné štádiá postvulkanickej čin-nosti.
Po jej ukončení došlo k významnému prínosu roztokov obohatených o ióny kremíka a k vzniku opálov. Tieto produkty sa zaraďujú k druhej, tzv. chalcedón-opálovej mineralizačnej etape. Podľa všetkého prínos roztokov, z ktorých vznikla opálová mineralizácia, mal pulzačný charakter, čomu nasvedčuje veľmi časté vzájomné striedanie sa jednotlivých druhov a variet opálov.
Primárnu mineralizáciu sprevádzajú produkty supergénnych procesov. Najväčšiu skupinu sekundárnej mineralizácie reprezentujú minerály zo skupiny síranov. Známe sú hlavne z Liban-ky.
xxx
Ložisko Libanka
xxx
Nachádza sa na JV výbežku Tancošky (845 m) zvanom Libanka. Tamojší svah pretínajú dve polohy opálonosnej horniny, ktoré sú vlastne dvoma zlomovými pásmami smeru SZ-JV. Opálové ložiská v tejto časti majú horizontálny rozsah 600 m, hĺbkový rozsah 100 m a 200 m a mocnosť 10 až 15 m. Objem opálonosnej horniny bol vyčíslený na 2 000 000 m3. Z tohto množstva je v súčasnosti vyťažených asi 1 500 000 m3 (Bacso, Z. et al. in Kaličiak, M. et al., 1991).
xxx
Ložisko Šimonka
xxx
Nachádza sa SZ od kóty Barov (874 m). Identifikovaná tu bola jedna poloha opálonosnej horniny, ktorá je vlastne zlomovým pásmom smeru SZ-JV. Opálové ložisko má v tejto časti horizontálny rozsah 400 m, hĺbkový rozsah 70 m a mocnosť do 5 m. Objem opálonosnej horniny tu mohol byť približne 140 000 m3. Z tohto množstva je v súčasnosti vyťažených cca 90 %.
xxx