Charakteristika lokality
Vyhľadávanie
Podporili nás. Ďakujeme!
Reliéf
xxx
Geomorfologicky celok Šimonka zodpovedá hornatine, ktorá je miestami masívna, no tiež výrazne členitá, čoho dôkazom sú horské hrebene a hlboké či plytké doliny. Inej povahy je reliéf subjednotiek Šimonky. Zlatobanská kotlina je typickou vnútrohorskou depresiou, ktorá predstavuje eróziou vypreparovanú centrálnu zónu v neogéne aktívneho vulkánu. Olšavské predhorie je predstaviteľom stredne členitej vrchoviny, no a napokon Lúčinská kotlina má reliéf prináležiaci mierne zvlnenej a členitej pahorkatine. V rámci tohoto geomorfologického celku sa pohybujú nadmorské výšky od približne 250 do 1092 metrov. Minimum vyjadruje približná hodnota odčítaná z mapy. Maximum zodopovedá najvyššiemu bodu Slanských vrchov - Šimon-ke.
Reliéf lokality je členitý, dvoma morfologickými bariérami rozdelený na tri segmenty s rôznou orientáciou voči svetovým stranám. Prvým z predelov je hrebeň Slanských vrchov. Má približne severojužný smer a prebieha po ňom katastrálna hranica medzi Zámutovom na východne a Červenicou spolu so Zlatou Baňou na západe. Druhý predel definujú kóty Tancoška a Barov. Po ich pomyselnej spojnici prebieha katastrálna hranica medzi Zlatou Baňou a Červenicou. Na sever od nej sa terén zvažuje do priestoru Pustého poľa a na juh do lúčnych priestorov pod vysielačom s osadou Dubník, ktoré plynule prechádzajú do extravilánu Červe-nice.
xxx
Klimatické pomery
Záujmové územie sa nachádza na rozhraní dvoch klimatických okrskov: M3 (M - mierne teplá oblasť) a C1 (C - chladná oblasť). Okrsok M3 je mierne teplý a mierne vlhký. Júlový priemer teploty vzduchu sa tu pohybuje nad 16°C. Vyskytne sa tu maximálne 50 letných dní v roku. Okrsok C1 je mierne chladný a veľmi vlhký. Júlový priemer teploty sa pohybuje cca 12-16°C.
xxx
Hydrológia
xxx
Dominatná časť záujmového územia patrí do povodia Olšavy. Je odvodňovaná na juh, a to Olšavkou, Lúčinským potokom, Červeným potokom a Jelšovcom. Iba východné svahy v katastri Zámutova sú odvodňované Zámutovským potokom a Lomnicou. Tie sa vlievajú do Tople.
xxx
Geologické pomery
xxx
Po stránke geologicko-tektonickej sa geomorfologický celok Šimonka kryje s viacerými štruktúrami, a to s juhovýchodnou časťou formácie Lysá stráž - Oblík, s Brestovskou formáciou, s formáciou Šebastovka, s formáciou Šťavica a so Zlatobanskou formáciou (Kaličiak et al., 1991). Geneticky sú však všetky nerastné suroviny ktoré sa tu v minulosti viac či menej úspešne ťažili, drahý opál nevynímajúc, viazané na posledne menovanú formáciu, resp. na Zlatobanský stratovulkán, alebo Zlatobanský vulkanický aparát, ktorý definoval M. Kaličiak (1977).
xxx
Pôda
xxx Substrát je v území tvorený andezitmi a pyroklastikami, na ktorých sa vyvinuli hnedé lesné pôdy. Okrem toho sa tu nachádzajú početné antropogénne navážky (haldy), miestami odha-lené.
xxx
Porasty a využitie územia
xxx S výnimkou oblasti Pustého Poľa, južných priestorov pod televíznym vysielačom, vrátane okolia osady a priestoru Remiet je terén prevažne zalesnený. Dominujú tu listnaté druhy, menovite buky. Na úpätí Libanky s najintenzívnejšou ťažbou opálov rastú na haldách borovice a brezy (zjavne dôsledok rekultivácie). Využitie lesných pozemkov je limitované, a to ako z dôvodu ich znehodnotenia banskou činnosťou, tak aj prítomnosťou chráneného areálu "Dubnícke bane" na zabezpečenie ochrany ložiska drahého opálu a zimoviska netopierov. Tiež je tu osobitne vymedzený areál televízneho vysielača. Trávnaté porasty sú využívané lokál-ne.
xxx
Živočíšstvo
xxx
Banské diela (najmä ich vstupné časti) sa stali útočišťom mnohých drobných živočíchov, ba dokonca väčších cicavcov. Bezohľadu ale na túto skutočnosť, dominantné postavenie tu majú netopiere, ktoré tu chodia zimovať. Obývajú prakticky celé podzemie, najviac však horné, teplejšie časti bane. Táto lokalita je pre tento živočišný druh významná nielen z aspektu kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho, pretože tu bolo identifikovaných už 16 druhov netopie-rov.
xxx
Technické objekty
xxx
V priestore sa nachádzajú početné staré banské diela, ktoré niekedy nie sú dostatočne zabezpečené proti vstupu, početné haldy, chátrajúce hospodárske objekty osady Dubník, priľahlý areál horárne, prevádzkové objekty na halde štôlne Viliam patriace súkromnej firme a televízny vysielač Dubník na kóte Barov (874 m n. m.). Územím prechádza cesta III. triedy, spájajúca Červenicu a Zlatú Baňu. Na ňu sa napájajú dve komunikácie lokálneho významu, prostredníctvom ktorých sa je možné dostať do osady Dubník, Zámutova a na televízny vysie-lač.
xxxx

